Bali - týždeň v raji I.

Autor: Radovan Majerík | 27.9.2014 o 11:03 | Karma článku: 5,41 | Prečítané:  2318x

Keďže exotický ostrov Bali sa zaraďuje medzi 10 najkrajších ostrov sveta a patrí medzi najpopulárnejšie a turisticky najnavštevovanejšie oblasti v Indonézii, bol dlho našou vysnenou cieľovou destináciou. Náš sen sme sa rozhodli zrealizovať na jar tohto roku na našom ďalšom putovaní po juhovýchodnej Ázii.

Po vstupe do príletovej haly na letisku v Denpasare nás čakalo vypísanie imigračných formulárov (nechcelo sa nám to vypisovať v lietadle) a vybavenie víz. Pod pojmom vybavenie víz si stačí predstaviť predloženie pasu a zaplatenie 20 eurového (25 USD) poplatku za 10 dňový pobyt na ostrove.

Na letisku sa nachádza niekoľko zmenární, ale, odporúčam vybrať peniaze z niektorého z bankomatov v príletovej hale. Jedinou nevýhodou je maximálna výška sumy, ktorú môžete z bankomatu vybrať za jeden deň (2 000 000 IDR = cca 125 eur).

Po východe z letiskovej haly vás hneď obkolesí niekoľko taxikárov v modrých rovnošatách a ponúkajú vám odvoz. Neodporúčam však vziať prvý taxík z letiska, ceny sú o niečo drahšie ako mimo letiskového priestoru. My sme sa dohodli s taxikárom, ktorý za nami išiel až na parkovisko. Za dva a pol hodinovú cestu z letiska Denpasar na severnú časť ostrova s názvom Lovina sme zaplatili 650.000 IDR, čo si myslím, že je super cena.

Pre Lovinu sme sa rozhodli preto, lebo pri príprave na náš trip sme sa dočítali, že Lovina je najvhodnejšia časť ostrova na podnikanie najrôznejších výletov po ostrove. A to je samozrejme niečo pre nás. Lovina je 12 kilometrový úsek pobrežia z čierneho sopečného piesku nachádzajúci sa západne od mesta Singaraja v severnej časti ostrova.

Ubytovanie sme si zarezervovali ešte doma, prostredníctvom bookingu. Dlho sme zvažovali a vyberali. A stálo to za to. Naše ubytovanie sa nachádzalo v časti Loviny, s impozantným názvom „Kalibukbuk“, len 10 metrov od pláže. Kalibukbuk je najväčšia a najrozvinutejšia časť „dediny“, pre lepšiu predstavivosť sú to asi dve ulice hotelov, barov, obchodíkov a reštaurácií. Hneď po príchode na hotel sme zistili, že hotel zabezpečuje tripy do okolia so svojim hotelovým šoférom. Neváhali sme a hneď sme si ho rezervovali.

Pri plánovaní našej cesty sme zvažovali rôzne možnosti prepravy po ostrove. Nakoniec sme dospeli k záveru, že prenajatie auta s vlastným šoférom na celý deň bude tou najlepšou variantou. Požičanie vlastného auta neodporúčame, mohlo by sa stať, že budete dlho blúdiť a hľadať cieľ vašej cesty. Domáci obyvatelia totiž poznajú cesty, nepotrebujú informačné tabule, žiaľ ale zabudli na turistov. Na Bali sa jazdí inak ako v Európe a nie len preto, že sa jazdí vľavo. Premávka je hustá, presunúť sa na relatívne krátku vzdialenosť môže pritom trvať večnosť. Trošku mi to pripomínalo Vietnam, alebo Thajsko, kto silnejšie zatrúbi, ten má prednosť.

Prvý deň v Lovine  absolvujeme s našim šoférom – sprievodcom celodenný výlet – navštívime vodopády GitGit, chrám Pura Ulun Danu v malebnom horskom mestečku Bedugul, ktoré je v chladnej a hmlistej vysočine, a nádhernú scenériu Munduk, kde ochutnáme najdrahšiu kávu na svete Luwak.

Prvou našou zastávkou sú vodopády GitGit. Dnes nám od rána nepraje počasie a vyzerá to tak, že pršať bude celý deň. Ak navštívite tento malebný ostrov, pršiplášť si musíte brať so sebou všade. My sme si ho za pár drobných zakúpili v malom obchodíku. (Obdobie dažďov začína na Bali niekedy v októbri a končí zhruba vo februári).

Chrám Pura Ulun Danu sa nachádza v malebnom horskom mestečku Bedugul približne hodinu jazdy autom z Loviny. Na mňa toto miesto pôsobilo ako neskutočná oáza pokoja, napriek celodennému lejaku a neskutočnému množstvu turistov.

Cestou do Bedugulu nám náš šofér zastavil v malom domčeku pri ceste, v súkromnej ZOO s asi 20-timi exotickými zvieratami. Mali sme možnosť pofotiť sa s veľkým pytónom okolo krku, zvieratkom ako Luwak, ktoré „produkuje najdrahšiu kávu na svete“, s leguánom, chameleónom, a s neskutočne veľkým netopierom, ktorého nám zavesili na nohavice, a mnohými ďalšími.

 

Ďalšou našou zastávkou na dnešnom putovaní bola oblasť Munduk. Zastavili sme v malej domácej farme, kde nám slečna domáca poukazovala v záhrade ako rastie kakao, škorica, ananás, káva či iné exotické plody. Ozaj, vedeli ste, že ananás rastie na zemi? No a samozrejme sme za poplatok približne 80.000 IDR ochutnali niekoľko šálok kávy Luwak. Kávu Luwak som už predtým pil, táto však chutila inak, bola silnejšia.

V závere dňa sme sa dostali k teplým prameňom „Holy Hot Springs“ nachádzajúce sa západne od Loviny. Holy Hot Springs boli vlastne dva veľké kamenné bazény s teplou vodou, kde sa kúpali a bláznili miestni chlapci. Prišli sme sem už na záverečnú, no aj napriek jeho liečivým účinkom sme do tohto bazénu nevkročili, len sme si symbolicky omočili nohy. Trošku sa nám hnusilo kúpať sa v bazéne, ktorý denne navštívia možno tisíce turistov.

Musím priznať, že do Loviny sme sa vybrali najmä kvôli delfínom. Čítali sme ako vášnivo toto ranné stretnutie človeka a delfína na otvorenom mori opisuje vo svojej knihe Boris Filan. Už vtedy som si to predstavoval, aké to musí byť nádherné. Náš taxikár – sprievodca nám dohodil na skorý ranný výlet svojho brata (samozrejme za polovičnú cenu ako na hoteli). Môj menší šok nasledoval na druhý deň ráno keď po nás prišiel na katamaráne. Nikdy pred tým som sa na ničom podobnom neviezol, resp. neplavil Balijský katamarán sa dá predstaviť ako veľmi úzka dlhá loďka s postrannými bambusovými plavákmi.

Výlet nezačal najlepšie. Hneď na začiatku sa nám zlomilo veslo na riadení, náš „lodník“ nám nedal ani žiadne záchranné vesty a celou cestou na otvorené more a naspäť som musel vylievať z deravého katamaránu vodu. Ale stálo to za to. Bol to nezabudnuteľný zážitok sledovať tieto nádherné stvorenia ako sa predvádzali a vyskakovali z vody pred desiatkami katamaránov za raného svitu.

Kohútie zápasy sú Balijcami označované ako náboženský obrad nie ako zábava, keďže niektoré hinduistické náboženské obrady si vyžadujú preliatie krvi ku zmiereniu najnestálejších zlých duchov, začínajú tieto obrady práve kohútími zápasmi.

Tieto zápasy sú sprevádzané veľkým záujmom verejnosti a samozrejme stávkami. Zápasy sa väčšinou odohrávajú v špeciálnom chránenom pavilóne, tzv. wantilane. Je to veľká ohradená aréna, a v strede je boxerský ring pre kohúty. My ako turisti sme poprosili nášho taxikára – sprievodcu, či nás na takéto „cock fightingy“ zoberie. Zaviezol nás niekoľko kilometrov zo Singaraje, pomedzi spletité uličky do maličkej dedinky a z ničoho nič sa zrazu objavila veľká drevená wantilana asi pre tisíc ľudí.

Kohútie zápasy sú samozrejme v Indonézii ilegálne, ale tu na Bali v okolí Singaraji je to viac tolerované. Vošli sme do tejto arény medzi asi 600 domácich chlapov. Po pár minútach nastalo v aréne ticho a všetky tváre upriamili pozornosť na nás – na štyroch bielych turistov, z toho na dve ženy. Niečo nevídané. Po chvíľke zjednávania sme zaplatili 50.000 IDR za všetkých štyroch, dostali sme okrúhlu fialovú pečiatku na predlaktie ruky a stali sme sa jedným z nich. Mohli sme si vsadiť, mohli sme stávkovať tak ako to robia domáci.

Lenže pravidlá kohútich zápasov boli pre nás zložité. V jeden deň sa koná nespočetné množstvo zápasov, kohúti sú rozčlenení podľa určitých znakov do jednotlivých kategórií, a výber protivníka je podnetom k dlhým diskusiám. Zaujímavosťou je, že pred bojom sa kohútovi na ľavú spodnú časť nohy upevní asi 10 cm čepeľ (taji). Taji je vraj posvätná zbraň. Súboj má maximálne päť kôl a vyhráva ten kohút, ktorý vydrží na nohách dlhšie. Netušili sme však, že navštívime také obrovské balijské kasíno. V momente, keď boli diváci vyzvaní k uzatváraniu stávok, nastal neskutočný hluk a krik. Stávky sa prijímali len očným kontaktom a nechápali sme ako si to miestni bookmakeri dokážu vôbec zapamätať. Žiadne bločky, žiadne potvrdenky, všetko prebiehalo len na základe chlapského slova.

Mňa však najviac zaujímalo, čo sa stane keď na zápasy prídu policajti. Náš taxikár povedal, že policajti dostanú od domácich usporiadateľov finančný úplatok, kohúta na polievku a pokračuje sa ďalej. Je však zaujímavé, že policajti tam nechodia pravidelne.. u nás by tam boli asi stále :) 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Stálicou maďarskej politiky na Slovensku je Béla Bugár

Maďarskú menšinu na Slovensku reprezentujú v podstate od roku 1989 tie isté tváre.

KOMENTÁRE

Vyčerpá sa s Ficom III Bugárov kredit?

Most-Híd je taký baleťák na hrane.

TECH

Lysohlávky pomohli pacientom s rakovinou

Látka dokázala odhaliť pacientom nový zmysel života.


Už ste čítali?