Siem Reap - kambodžské Las Vegas

Autor: Radovan Majerík | 6.11.2014 o 20:56 | (upravené 7.11.2014 o 13:40) Karma článku: 11,19 | Prečítané:  6304x

Pre mnohých ľudí je Kambodža zaostalou krajinou, kam by sa báli cestovať. Ešte pred pár rokmi sa sem turisti príliš nehrnuli. V minulosti bola zmietaná vojnou a genocídou. Teraz je slobodná, bezpečná, no väčšina ľudí žije v chudobe. Je to však iná chudoba, akú si hneď predstavíme my. 

Za posledné roky však došlo k veľkým zmenám a Kambodža sa v súčasnosti otvára aj obyčajným turistom, nie len dobrodruhom. Rozhodne sem netreba cestovať organizovaným zájazdom, oveľa zaujímavejšie je sem vyraziť na vlastnú päsť. Väčšina turistov, ktorí cestujú po juhovýchodnej Ázii, sa rozhodnú navštíviť Siem Reap zvyčajne len na krátku dobu a ďalej pokračujú do Vietnamu alebo Thajska. My sme sa rozhodli pre podobnú alternatívu a strávili sme v Kambodži 5 dní.

Siem Reap je určite najnavštevovanejším mestom v krajine, keďže sa nachádza asi 6 km od slávneho chrámového komplexu Angkor Wat. Inak Kambodžu vraj ročne navštívi približne 2 milióny turistov. Samotné mesto nemá dnes nič spoločné s ostatným zvyškom krajiny. Mesto je turistické centrum, každý deň pribúdajú nové hotely, všade sú samé bary, reštaurácie, banky, trhy, je to akýmsi zázrakom krajiny. Infraštruktúra sa tu rozvíja obrovským tempom. Pribúdajú cesty, chodníky, všade sa stavajú megalomanské komplexy. Mesto vyrástlo prakticky na zelenej lúke, z ničoho. Je to ázijské Las Vegas so svojou Pub Street, mesto ktoré nikdy nespí. Prichádzajú sem za zábavou a za neviazanými radovánkami mladí Európania, Američania, Austrálčania, ale najmä Rusi.

Pristáli sme na malom, zato novovybudovanom letisku iba pár kilometrov od Siem Reapu. Po vstupe do príletovej haly sme si v bankomate vytiahli hotovosť (v amerických dolároch) aby sme si mohli vybaviť resp. zaplatiť víza. Čakalo nás vypísanie niekoľko imigračných formulárov a spolu s pasovou fotografiou a 20 USD sme ich odovzdali u prepážky. Pas spolu so žiadosťou o víza prešiel rukami asi 15-tich zamestnancov, každý niečo pozrel, niečo dopísal, a na konci reťazca sme dostali pečiatku a pas s vízami. Funguje to tam asi tak, že jeden zamestnanec potvrdí príletovú kartu, ďalší nalepí fotku, ďalší dá podpis, ďalší pečiatku a tak ďalej. Určite je to dobrý spôsob na znižovanie nezamestnanosti (každý nájde uplatnenie).

Cesta do nášho hotela, na bulvár Charlesa de Gaulla, trvala približne 10 minút. Šofér taxi na staršom džípe, mladý elegantne vyobliekaný Ben, hneď využil situáciu a ponúkal nám, že nás bude voziť po pamiatkách. Dohodli sme cenu a na druhý deň ráno sme mohli vyraziť na prvý výlet. Bolo nám jasné, že Ben nás trošku s cenou určite okabátil, ale boli sme radi, že budeme mať auto, a nie tuk-tuk. Auto má výhodu, že si môžete počas výletov odložiť svoje veci s jedlom, vodou, a hlavne, že sa dnu nepráši! Ben nás vozil po Siem Reape a okolí tri dni. Vždy sme sa dohodli, čo chceme vidieť a on nám naplánoval cestu po chrámoch. 

Ulice Siem Reapu sú plné malých motoriek, skútrov, starých áut, rôznych pick-upov, ale aj luxusných áut, väčšinou džípov, miestnych zbohatlíkov (vraj najmä štátnych úradníkov a turistických bossov). Najrozšírenejším dopravným prostriedkom je už spomínaný tuk-tuk. Stačí vyjsť z hotela a už na vás kričia: Hey boss, tuk-tuk?“ Tuk-tuk je relatívne najlacnejšia a najrýchlejšia forma dopravy po meste. Za desaťminútovú jazdu po meste si vodič vypýta asi 2-3 USD. Vodič je samozrejme ochotný vás počkať kým sa v reštaurácii najete a odvezie vás naspäť do hotela.

Po výdatných francúzskych raňajkách v podobe croaissantov, omelety a kávy na hoteli, sme vyrazili na prehliadku rozsiahleho komplexu Angkor. Neoplatí sa tam ísť skoro ráno za úsvitu, pretože je tam neskutočné množstvo turistov, ktorí si chcú odfotografovať východ slnka nad Angkorom. My sme taký záujem nemali, a vedeli sme, že okolo desiatej hodiny sa všetci tí ranostaji vrátia naspať na hotel a my sme mohli vyraziť. Návštevu Angkoru je možné absolvovať za jeden celý deň. Vstupné je rozdelené na jeden deň (20 USD) alebo na dva a tri dni (40 USD). Pri vstupe si nás pekne odfotili (asi opatrenie proti kórejským návštevníkom, pretože vraj používali jeden lístok pre viac ľudí).

Prvým chrámom, ktorý sme navštívili bol chrám Ta Phrom. Je jedným z najnavštevovanejších a najobľúbenejším chrámov pre návštevníkov, vďaka jeho krásnej fotogenickej kombinácii džungle a stromov rastúcich z trosiek chrámu. Tu človek uvidí ako dokážu korene stromov za niekoľko storočí pohltiť obrovské kamenné stavby. V čase našej návštevy prebiehala v komplexe chrámu jeho rekonštrukcia a reštaurácia jednotlivých častí. 

Hneď pred vstupom do chrámu na parkovisku nás obkolesili miestne deti a ponúkali nám na predaj všetky možné aj nemožné suveníry, ice cold drinky, šatky, a iné zbytočnosti. Deti sú neodbytné, ale ak by ste kúpili od jedného z nich, okamžite sú pri vás ďalšie a tvária sa smutne, prečo ste kúpili iba od jedného z nich a nie od všetkých.

Druhou našou zastávkou bol chrám Bayon v komplexe Angkor Thom. Bayon je už v horšom stave, ale vyznačuje sa nádhernými zachovalými veľkými sochami kmérskych tvárí.

Tak ako v Egypte sa nedá nenavštíviť pyramídy, v Kambodži nemôžete nenavštíviť najväčší a jeden z najzachovalejších chrámov, samotný Angkor Wat. Túto pamiatku mnohí považujú právom za ôsmy div sveta. Časy, keď sa písalo o zabudnutých a stratených chrámoch kdesi v kambodžskej džungli sú však dávno preč a dnes je realitá taká, že Angkor Wat skôr pripomína obrovský zábavný park. Denne ho totiž navštíví 5 – 10 tisíc turistov. Chýbajú tu už len kolotoče a húsenkové dráhy. Tie zatiaľ našťastie vraj nie sú v pláne.

Chrám Angkor Wat bol postavený začiatkom 12. storočia ako kráľovský chrám a zároveň hlavné mesto Khmérskej ríše. Je to obrobská monumentálna stavba, ktorá vás určite ohromí svojou veľkosťou a rozľahlosťou. Angkor sa stal symbolom Kambodže, je doslova všade, zobrazený na bankovkách, magnetkách, na vlajke, v každom hoteli, dokonca aj pivo je Angkor.

Pekným pol denným výletom je tiež návšteva tzv. floating village, plávajúcej dediny. Je veľmi zaujímavé vidieť život v tejto dedine. Samozrejme nie je to zadarmo. Najprv je potrebné sa dopraviť k jazeru Tonle Sap, nachádzajúce sa južne od Siem Reapu, zaplatiť za loď (na kambodžské pomery dosť vysokú sumu), a vydať sa na prehliadku po jazere. Plávajúca dedina je vlastne niekoľko desiatok domov ukotvených na jazere (u nás tomu hovoríme hausbóty). Nechýba tu kostol, obchody, škola. Okolo stále plávali žobrajúce deti v lavóroch a malých loďkách. Nádherné a smutné zároveň.

Poobede sme sa vybrali na staré trhovisko do centra Siem Reapu. Na trhu sa dá kúpiť naozaj všetko možné, suveníry, oblečenie, jedlo, koreniny, káva, či domáce potreby. V reštaurácii na trhu sme si dali pivo a vedľa pri stole sme začuli češtinu. Hneď sme sa zoznámili a dohodli večerné stretnutie na známej Pub Street. Pub Street je hlavná turistická časť, v ktorej sa sústredí nočný život, plný barov, hlučnej hudby. Sem sa chodia turisti zabávať, všade je neskutočné množstvo ľudí, na každom rohu sa ponúkajú na predaj miestne dievčatá. My sme si Pub Street vychutnali len khmérsku masážou chodidiel, rybkami, ktoré hryzú starú kožu z chodidiel a výborným kambodžským pivom a to všetko spolu len za 3 USD.

Počas nášho pobytu v Siem Reape nás zastihla aj smutná správa o tom, že sa zrútilo lietadlo malajzijských aerolínií. V tom čase sme netušili, že ho budú hľadať vlastne doteraz. Paradox bol však v tom, že pár dní predtým sme z toho istého letiska, podobným typom lietadla, avšak rovnakou leteckou spoločnosťou leteli aj my.

Pri písaní o Kambodži nemôžem zabudnúť na jedlo. Ľuďom tu ku šťastiu a hlavne k obžive stačí málo. Dokážu vyžiť z toho čo dopestujú, sú neuveriteľne skromní, priateľskí a pokorní. Nikde vo svete, v žiadnej krajine som sa nestretol s takou vďakou a pokorou ako tu. Naučil ich to režim Pol Pota. V dobe, kedy ryža bola na prídel a mala cenu zlata, dokázali Kkméri zjesť všetko čo sa hýbe, lezie, lieta, teda hadov, pavúkov, chrobákov a vtákov. Dodnes tieto vyberané zvieratá ponúkajú turtistom v podobe smažených delikates. Hlavnými potravinami kambodžskej – khmérskej kuchne sú teda ryža, rezance, ryby a ovocie. Ryžu väčšinou podávajú smaženú s rôznymi druhmi mäsa, najčastejšie však kuracím, alebo s morskými plodmi. Tradičným khmérskym jedlom je Amok (ryba alebo iné mäso v kokosovom mlieku podávané s ryžou). Smäd najlepšie zahasíte už spomínaným pivom Angkor (alebo Anchor). Je trošku sladšie ale chutí skvele. Prechádzky po meste si môžete spríjemniť ochutnávkou čerstvého ovocia od pouličných predavačov. Mangá, melóny, ananásy vám narežú a napichnú na paličku. Chutia skutočne inak ako u nás. Odporúčam! Jedlo sa dá v klasických obyčajných reštauráciách kúpiť za 2 USD, čerstvý namixovaný džús z pravého ovocia za 1 USD. 

Ak sa chcete do Siem Reapu a Angkoru pozrieť, je určite dobré si celý pobyt dôkladne premyslieť a naplánovať. Ak prídete do Siem Reapu neinformovaní a nepripravení, ocitnete sa s najväčšou pravdepodobnosťou v rukách jedného z mnohých „taxikárov“, ktorí si vás odchytia hneď pri ceste z letiska a celý pobyt sa vám vďaka tomu určite pekne predraží a ani možno nenaplní vaše očakávania.

Optimálnym časom na strávenie pobytu v Seam Reape a okolí sú 4 dni (1 deň Angkor a priľahlé chrámy, 1 deň Tonle sap a mesto Seam Reap, 1 deň deň chrám Beng Mealea a chudobné dediny v okolí, a 1 deň pre prípad, že vás niečo zaujme a že niečo nestihnete pozrieť, prípadne len tak ležať pri bazéne na hoteli). Samozrejme, že sa musíte do určitej miery prispôsobiť termínom a cenám leteckých spoločností.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Stálicou maďarskej politiky na Slovensku je Béla Bugár

Maďarskú menšinu na Slovensku reprezentujú v podstate od roku 1989 tie isté tváre.

KOMENTÁRE

Vyčerpá sa s Ficom III Bugárov kredit?

Most-Híd je taký baleťák na hrane.

TECH

Lysohlávky pomohli pacientom s rakovinou

Látka dokázala odhaliť pacientom nový zmysel života.


Už ste čítali?