Záhadný Azerbajdžan? Omyl. Krajina budúcnosti.

Autor: Radovan Majerík | 27.11.2014 o 0:21 | (upravené 5.3.2015 o 11:25) Karma článku: 11,47 | Prečítané:  14598x

Tento krát sme trávili dovolenku v krajine, ktorá vraj voči svojim kritikom uplatňuje tvrdé represie, likviduje opozíciu, nedodržuje základné ľudské práva, ľudia končia vo väzení... Aj takto nejako prezentujú takmer všetky domáce a zahraničné média krajinu, o ktorej niektorí ľudia ani len nevedia kde presne sa nachádza, či je vlastne v Európe, či v Ázii či niekde v Afrike. Pre našincov je stále trochu tajomná, záhadná.

Ja si však nedovolím hodnotiť politickú situáciu v krajine. Všetky tieto informácie pochádzajú z rôznych internetových zdrojov. Faktom je, že Azerbajdžan je členom Spoločenstva nezávislých štátov, Európska únia ho zaradila do programu „Východného partnerstva“, členom Svetovej obchodnej organizácie sa zatiaľ nestal. V súčasnosti Rusko na neho „tlačí“ aby sa stal členom Euroázijskej hospodárskej únie.

Keď sa povie Azerbajdžan, mnohí si nevedia predstaviť nič typické pre túto krajinu, mnohí si ju zas mýlia s Afganistanom. Dostávali sme otázky prečo vôbec cestujeme do takej krajiny, či sa nebojíme, čo tam vlastne ideme pozerať? Naši známi nechápavo krútili hlavami.. Teraz dúfam, že vás v tomto krátkom cestopise presvedčím o tom, že sa sem skutočne oplatí pozrieť.

Bezpečne nadovšetko alebo policajt za každým rohom

V Azerbajdžane sme sa cítili neskutočne bezpečne. Kamkoľvek sme sa pohli, doslova na každej ulici, za každým rohom, pri každej kultúrnej pamiatke, pri každej inštitúcii, proste všade boli uniformovaní strážnici - policajti, ktorí na všetko dohliadali. Nikoho neobťažovali, nekontrolovali, len tam jednoducho stáli, prechádzali sa, či sedeli a mali to tam ako sa povie „pod palcom“.

Prezident Alijev dokázal vytvoriť unikátnu kultúrnu spoločnosť. Na rozdiel od kresťanských štátov ako je Gruzínko a Arménsko, Azerbajdžan vyznáva šíítsky islam. Oproti susednému Iránu však vo veľmi liberálnej forme. O tom svedčí napríklad aj návrh azerbajdžanského parlamentu, kde poslanci navrhli legalizáciu prostitúcie v rámci boja proti obchodovaniu s bielym mäsom. K informácii či návrh prešiel alebo nie, som sa žiaľ už nedopátral. Dievčatá tu nemusia chodiť zahalené, bez problémov nosia krátke sukne, paradoxne jedine u mužov sa patrí nosiť dlhé nohavice. V opačnom prípade si vyslúžite maximálne škaredý pohľad.

Symboly bohatstva?

Súčasné Baku, hlavné mesto krajiny, je jedno veľké stavenisko, staré lady vystriedali mercedesy a luxusné džípy, socialistické budovy ustúpili obrovským mrakodrapom v dubajskom štýle.

Baku je v päťdesiatke najdrahších miest sveta hneď za Viedňou, vysoko nad úrovňou svojich regionálnych partnerov. Azerbajdžan si môže vďaka prílivu obrovského kapitálu z predaja ropy dovoliť budovať podobne ako Spojené arabské emiráty aj umelé súostrovie „Khazar islands“ s najvyššou budovou sveta, ktorá prekoná súčasnú Burj Khalifu približne o 150 metrov. Táto výstavba bude podľa dostupných internetových informácií stáť odhadom 100 miliárd dolárov. V čase našej návštevy a prejazdu okolím sa na stavbe intenzívne pracovalo. Tento projekt má iste symbolizovať bohatstvo krajiny. Podľa môjho názoru ide však o plytvanie s finančnými zdrojmi, ktoré by sa mohli využiť oveľa efektívnejším spôsobom.

Ropou žije celý Apšeronský poloostrov, doslova sme ju cítili vo vzduchu už cestou z letiska. Zásoby ropy vystačia Azerbajdžanu pri zachovaní súčasného objemu ťažby asi na dvadsať rokov. Pre ďalšiu predstavu, Azerbajdžan v minulom roku vyviezol skoro 25 miliónov ton ropy v hodnote 20 miliárd dolárov. Vývoz ropy by mal neskôr nahradiť vývoz zemného plynu. Na azerbajdžanskom morskom nálezisku plynu Shah Deniz (približne 70 km južne od Baku) sa v súčasnosti ťaží asi 10 miliárd kubických metrov plynu ročne, v budúcnosti to môže byť 16 až 20 miliárd.

 

Azerbajdžan založil v roku 1999 Štátny ropný fond, do ktorého odchádza časť príjmu z vývozu ropy a plynu. V minulom roku fond spravoval aktíva za 37 miliárd dolárov, tento fond nakupuje zlato, investuje do nehnuteľností v Moskve, Paríži či Londýne. Bohatstvo krajiny sa však prerozdeľuje nerovnomerne. Nedávno som sa na internete dočítal, že asi 28 ročná dcéra post sovietskeho diktátora Lejla Alijevová „vlastní zlaté bane, mobilné siete v krajine a viacero luxusných nehnuteľností vo svete. Pred pár rokmi, svojmu vtedy jedenásťročnému bratovi, kúpila časť umelého ostrova v Dubaji, hneď v susedstve prominentnej rodiny Beckhamovcov“.

http://www.pluska.sk/zena/pribehy/prezidentova-dcera-gugusa-nezvlada-otcovu-funkciu.html

Lejla je herečkou, speváčkou, moderátorkou a manželkou speváka Emina Agalarova. Emin Agalarov je zas najpopulárnejší a vraj aj najbohatší spevák v Azerbajdžane. Azerbajdžanskú hitparádu vyhráva s ktoroukoľvek pesničkou, ktorú naspieva. Keď v Baku spievala Shakira alebo Rihanna, Emin spieval na pódiu spolu s nimi.

Alijev je pojem

Minulý rok v októbri sa konali prezidentské voľby, v ktorých bol Ilham Alijev do funkcie zvolený už po tretí krát. Vo svetových médiách prebehla informácia o tom, že výsledky o víťazstve prezidenta Alijeva boli prostredníctvom mobilnej aplikácie omylom ohlásené už dva dni pred samotnými voľbami. (Západ vraj neuznal za slobodné a demokratické zatiaľ žiadne post sovietske voľby v Azerbajdžane). Rodinný klan riadi krajinu takmer bez prerušenia prakticky už od roku 1969. (51 ročný Alijev prevzal moc v roku 2003 z rúk svojho otca, bývalého šéfa sovietskej tajnej služby KGB v republike a člena sovietskeho vedenia Heydara Alijeva. Za svojho nasledovníka určil syna Ilhama, viceprezidenta štátnej ropnej spoločnosti Socar.) Počas jednej cesty taxíkom po meste sme mali tú česť stretnúť prezidentskú kolónu. Asi päť policajných áut úplne odstavilo 4 jazdné pruhy v jednom smere v centre mesta, zablokovali všetky výjazdy, a za pár minút na to nasledovala kolóna asi 15-tich luxusných čiernych limuzín a amerických SUV-čiek. Bol to zážitok ako z filmu. Taxikár nás upozornil, aby sme radšej nefotili..

Bývalého zosnulého prezidenta Azerbajdžanu si v krajine nepochybne ctia a vážia aj jedenásť rokov po jeho smrti. Jeho meno nesú desiatky inštitúcií, či je to nové letisko Heydara Alijeva, či množstvo škôl, galérií, múzeí a najnovšie pred dvoma rokmi pribudlo aj kultúrne centrum Heydara Alijeva.

A že si bývalého prezidenta skutočne vážia aj samotní občania, dokazuje fakt, že pri akomkoľvek rozhovore s domácimi, spomenuli bývalého prezidenta len v dobrom. Čo ma asi najviac zaujalo sú bilboardy po meste ale aj mimo neho. Nie sú to však také typické reklamné ako u nás. Tu existujú až na pár výnimiek len bilboardy s podobizňou Heydara Alijeva, doplnené niektorou z jeho múdrych myšlienok.

Historické verzus moderné Baku

Ak chcete dôkladne prejsť pamiatky hlavného mesta Baku, postačia vám dva dni. V Baku sa strieda historická časť s modernou, dva rôzne svety v jednom. Je príjemné romantické sa počas krásnych horúcich letných dní prejsť dlhým a širokým mólom, kde sa stretáva azerbajdžanská mládež, a kochať sa výhľadom z jednej strany na Kaspické more a z druhej strany na kultúrne pamiatky, ako sú Panenská veža v centre starého mesta, starobylé hradby a pozostatky domov z 11. storočia, kobercové múzeum v tvare koberca, na konci móla na snáď najvyšší stožiar a najväčšiu vlajku na svete, či na novú modernú kryštálovú halu postavenú len kvôli Eurovízii. V centre Baku sa nachádza množstvo kaviarničiek, v ktorých sa paradoxne najčastejšie podáva typický čierny azerbajdžanský čaj a nie káva a takmer žiadny alkohol. Vysedávaním pri čaji s nádherným výhľadom na Flame towers si tak dokonale vychutnáte „kaspický orient“. Z ďalších pamiatok, či už priamo v meste alebo neďaleko, odporúčam pozrieť mešitu Bibi Heybat či Chrám večného ohňa Atesgah.

Pri návšteve Baku určite nevynechajte možnosť cestovať metrom. Nachádza sa hlboko pod povrchom, má len dve linky s približne 25 stanicami, každá stanica je vytvorená v inom štýle a na každej stanici hrá vo vozni pri vystupovaní iná melódia. Vozne síce pochádzajú približne z roku 1968, ale metro je neskutočne lacné, stojí asi 20 centov.

Zabudnutý Xinaliq – neskutočný pokoj na streche Kaukazu

Rozhodnutie navštíviť starobylú horskú osadu Xinaliq, nachádzajúcu sa priamo v srdci veľkého Kaukazu, neďaleko hraníc s Dagestanom, padlo prakticky hneď na začiatku, pri plánovaní našej cesty. Dedina, ležiaca v nadmorskej výške približne 2350 m. n. m. patrí k najstarším sídlam na svete a je najvyššie položenou obývanou horskou osadou na celom Kaukaze. Cesta autom z hlavného mesta Baku trvala s menšími prestávkami na fotenie asi 4 hodiny. Cesta sem za predpokladu krásneho počasia je úchvatná, ťažko opísateľná, preto radšej prikladám fotku.

Vďaka vysokej polohe a odľahlosti odolal v minulosti Xinaliq mnohým agresorom, historické miesta sú preto stále nedotknuté a považované za posvätné miesta zoroastrizmu. Osada je známa aj vďaka domom s plochými strechami, ktoré sú postavené z kameňa a tak blízko seba, že sú medzi nimi len minimálne prechody.

My sme prijali pozvanie na čaj od pána domáceho do 300-ročného kamenného domu. V rozhovore s ním sme sa dozvedeli množstvo faktov o histórii a živote v osade. Žije tu približne 3000 ľudí, majú tu školu, asi 20 učiteľov, jedného lekára, stále si zachovávajú vlastný unikátny jazyk, ktorým sa nerozpráva nikde inde na svete. Medzi miestne pamätihodnosti patrí múzeum, staroveké cintoríny medzi horami a mešity z 12. až 15. storočia. Podľa knihy Genesis vraj práve v týchto miestach zostrojil Noe svoju archu, a dnešní obyvatelia Xinaliqu sú potomkovia jeho syna Jafeta. Xinaliq bol zaradený na zoznam Svetového pamiatkového fondu medzi 100 najviac ohrozených miest na svete a rozhodne právom sa považuje za jedno z najlákavejších miest v Azerbajdžane.

Doba kamenná a cesta na Mesiac

Počas návštevy hlavného mesta Baku, by bolo určite hriechom nenavštíviť len asi 60 km južne vzdialený Qobustan a ponoriť sa tak aspoň na chvíľu tisíce rokov do minulosti a predstaviť si život v tej dobe. Na začiatku vás privíta krásne múzeum, za ktorým sa dvíha malé skalnaté pohorie. Toto územie je na zozname UNESCO od roku 2007 vďaka svojim petroglyfom, ktoré sa odhadujú na 5 až 20 tisíc rokov. Na skalách môžeme vidieť rôzne obrazce postavičiek ľudí, býkov, koní a našli sme dokonca aj slnko. Zaujímavé sú niektoré väčšie skaly. Keď sme po nich udreli menším kameňom vydávali kovový zvuk a zahrali sme si na nich ako na jednoduchom hudobnom nástroji.

Z Gobustanu sme pokračovali po hlavnej ceste smerom späť, kde sme zrazu odbočili na prašnú rozbitú cestu. Po takejto ceste, rýchlosťou asi 30 km/h, sme išli približne pol hodinu, bez akejkoľvek značky, informačnej tabule, keď sme zrazu autom vyšli na malé sivé kopce, na ktorom sa týčili maličké, väčšie a najväčšie bahenné sopky. Asi len málo turistov tuší, že sa tu niečo také nachádza. Bolo zaujímavé sledovať ako liečivé bahno čľupoce a vystrekuje z kráterov. Ak si nedáte pozor, zohnete sa nižšie „sopka“ vás hneď opľuje. Bahno je príjemné, studené a má vraj liečivé účinky pri kožných problémoch. Dočítal som sa, že na svete sa nachádza približne 700 takýchto sopiek, z toho práve polovica z nich práve v Azerbajdžane.

Srdečnosť ľudí na každom kroku

Azerbajdžan vo mne zanechal dojem krajiny, kde žijú asi najpriateľskejší, večne usmievajúci a neskutočne srdeční ľudia. Preto práve ľudom, ktorých sme na potulkách krajinou stretli, venujem v mojom písaní samostatnú pozornosť. Stretnúť len tak pri nevinnom túlaní ulicami Baku policajta v uniforme, ktorý vás po krátkom rozhovore pozve do honosnej budovy naproti, k svojmu rozprávkovo bohatému kamarátovi na čaj a na luxusnú hostinu, a ten vás následne pozve na svadbu v štýle hollywoodskych hviezd, kde spieva asi druhý najznámejší popový spevák Azerbajdžanu, a urobí vám v rámci svojho osobného voľna prehliadku mesta je naozaj zážitok.

Keď oslovíte na ulici taxikára, na staršom mercedese, ktorý vás za polovičnú cenu ako je bežné, odvezie na celodenný výlet do Xinaliqu, a na ďalšie dva výlety po okolí hlavného mesta, a pred odchodom sa príde s vami do hotela rozlúčiť s napečenými domácimi koláčmi od manželky a zase za polovičnú taxu vás v noci o druhej odvezie na letisko je takisto zážitok.

Keď pri obhliadke bohom zabudnutej horskej osady v Xinaliqu vás domáci pán s rodinkou pozve domov do svojho skromného príbytku, pohostí vás domácimi špecialitami a typickým azerbajdžanským čiernym čajom, porozpráva vám o živote v dedine, o tom ako strávil vojenčinu na Ukrajine a aj o tom, že by nikdy nevymenil ťažký život v Xinaliqu za život v hlavnom meste Baku. Za ten krátky týždenný pobyt v Azerbajdžane by som takto mohol pokračovať ďalšími a ďalšími príkladmi.

Quo vadis Azerbajdžan?

V roku 2015 bude hlavné mesto Azerbajdžanu Baku hostiť prvé Európskej olympijské hry, kontinentálnu obdobu olympijských hier. Do dvoch rokov sa tu uskutočnia preteky Formule 1 – Veľká cena Azerbajdžanu. Podobné športové či spoločenské akcie slúžia režimu ako výkladná skriňa, ako možnosť prezentovať sa pred svetom ako úspešná, moderná, demokratická krajina. Či ide však len o „potemkinovskú“ kulisu alebo nie, nechám na posúdenie iným odborníkom.

Nemení to však nič na fakte, že v minulom roku Azerbajdžan navštívilo skoro dva milióny turistov, čo je o pol milióna viac ako v roku 2012. Príjmy z turizmu dosiahli takmer 2,4 miliardy dolárov. Napriek tomu, že dostať samotné víza do tejto krajiny je pre bežného turistu dosť komplikované ale nie nemožné, a stálo to mnoho úsilia aj pre nás, Azerbajdžan je pre mňa jedna z najkrajších a najzaujímavejších krajín, ktoré som doteraz navštívil. Žijú tu neskutočne srdeční ľudia ako asi nikde inde na svete. Krajina je krásna a ešte nepoznaná. „Tam, kde sa v Azerbajdžane končí Kaukaz, začínajú horúce polopúšte, všade zo zeme vyviera ropa a uniká plyn - večne horiace plamene...“ Aj taký je kaspický Dubaj.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Stálicou maďarskej politiky na Slovensku je Béla Bugár

Maďarskú menšinu na Slovensku reprezentujú v podstate od roku 1989 tie isté tváre.

KOMENTÁRE

Vyčerpá sa s Ficom III Bugárov kredit?

Most-Híd je taký baleťák na hrane.

TECH

Lysohlávky pomohli pacientom s rakovinou

Látka dokázala odhaliť pacientom nový zmysel života.


Už ste čítali?